Stráženie dieťaťa

V roku 2012 som končila vysokú školu. Raz som strážila syna jedného páru, ktorí boli našími rodinnými priateľmi.

Dieťa som dala do postele skoro, asi okolo ôsmej. On spal hore, kým ja som trávila čas dole v obývačke pred televízorom s baby monitorom pri mne. Rodičia povedali, že domov prídu niekedy okolo polnoci.

Asi okolo jedenástej som začula detský krik cez baby monitor. Nemyslím tým plač, myslím kričanie. Pracovala som v škôlke počas mojej vysokej školy a až do dnešného dňa som nepočula dieťa kričať tak, ako jeho. Neznelo to, akoby bol rozčúlený alebo plakal kvôli jedlu alebo výmene plienky. Ten krik mi postavil všetky chlpy na rukách aj vzadu na krku (aj teraz, keď to píšem), ako moje inštinkty dokázali zachytiť nejaký živočíšny strach, ktorý sa v ňom prebudil.

Vybehla som hore schodmi, otvorila dvere do jeho detskej izby a zapla svetlá. Stál tam v postieľke, pridržiaval sa zábradlia jednou rukou. Jeho druhá ruka ukazovala na šatník. Stále kričal. Zdvihla som ho a on sa trošku ukľudnil, keď som ho poťapkala po chrbte.

Priniesla som ho ku mne dole, keďže jeho rodičia mali doraziť za necelú hodinu. Nemala som odvahu skontrolovať šatník. Nebojím sa povedať, že ma to vystrašilo, keďže v dome sme boli len ja a dieťa.

Rodičia dorazili domov okolo polnoci, ako sľúbili. Najprv vzniklo nejaké nedorozumenie, prečo dieťa ešte stále nespí a je dole v obývačke. Keď sa ma na to soýtali, povedala som im, čo sa stalo. Myslela som si, že budem za idiota, a bála som sa, ako to vysvetlím, že sa to stále práve pred ich príchodom.

Keď som všako povedala, čo sa stalo, matkin výraz zmizol. Potriasla hlavou a ukľudnila sa, zjavne rozrušená a vzala svojho syna hore do izby, bez slov. Zvláštne, pretože, ako som vravela, s to rodinní priatelia, obyčajne sme boli za dobré. Otec sa za ňu ospravedlnil a aj za to, čo som zažila. Povedal, že jeho žena vídava ducha vojaka civilnej vojny, ako stojí na konci ich postele. Nikdy ho nevidel, ale vie, že jej strach bol reálny a nevedeli ho nijako vysvetliť.

Nič iné paranormálne sa už v tej noci nestalo. Avšak, nikdy som nevidela nikoho reagovať s takým hmatateľným strachom a úzkosťou bez žiadneho zjavného dôvodu. Spôsob, akým dieťa kričalo, akým sa správanie matky okamžite zmenilo, keď som povedala, čo sa stalo sú veci, ktoré ma stále desia.

 

Zdroj:  reddit