Podráždený lesný duch

Aby som to upresnil, verím v duchov a v nevysvetliteľné veci. Verím, že väčšina z toho, čo teraz napíšem sú symptómy spánkovej paralýzy. Mal som ju už aj pred tým, ale táto skúsenosť sa mi pripomína denne, viac či menej, už celý mesiac.

Takže

Vlastním chatu v severných lesoch Minnesoty, ktorá sa nachádza asi 15 míľ do vnútra krajiny od Grand Marais v Minnesote… Takže už vlastne v Kanade a v lese takom starom, ako starý les môže byť.

Chodím na tú chatu už 22 rokov. Postavili sme ju od základov vlastnými rukami. Predná polovica nášho pozemku patrí bez pochýb mojej rodine. No máme vzadu aj pozemok s rozlohou štyroch hektárov, ktorý sa ťahá do národných lesov. Tam vzadu som to príliš neskúmal. Staráme sa len o zachovanie krajiny a upratovanie stromov, ktoré padnú na cestu.

Rozhodol som sa ísť pozrieť si les s mojou ženou aj psom.

Neviem, či to čo následuje nejak súvisí s tým čo sa stalo, ale toto bolo prvýkrár, čo som naozaj preskúmal zadnú časť pozemku a je to jediná záležitosť, ktorá v príbehu vytŕča.

Začali sme na vrchu našej píjazdovej cesty, ja som ukázal smer. Bez nejakej príhody sme takto šli asi dve hodiny. Keď sa vezme, že sme sekali okolo seba mačetou, bola to namáhavá práca, čo vám môže povedať každý, kto sa džungľou predieral. Zastavili sme sa na mieste, ktoré zvyknem volať vílie mohyly. Nie kvôli tomu, že by som veril na víly, ale preto, že to bola kopa hliny alebo hnilých rastlím, ktoré boli úplne zakryté machom a vyzerali superhladko a tak trochu akoby tam nepatrili. Sú silne svetlo zelené a hlboko v lese sa ich nachádza celkom dosť. Po dvoch hodinách chôdze náš pes začal štekať a hrýzť vzduch okolo seba. Napadlo nám, že sa dostala niekam do včelieho hniezda v zemi, tak sme sa rozhodli, že je načase vrátiť sa. Nevidel som žiadne včely, ale moja žena tvrdí, že ich pár videla.

Ako ubieha deň, stále počujem kroky na našom hlavnom pozemku. V rovnakej skupinke stromov v juhozápadnom rohu pri našej studni. Máme tam veľa zvierat, vrátane medveďa, rysa, vlkov, srnky a tak ďalej. Tak si to veľmi nevšímam, ale chlpy na krku mi stoja a keďže počúvam na svoje inštinkty, pripisujem ich nejakému dravcovi.

Preskočme na tú noc

Stále sa nemôžem zbaviť toho pocitu, že ma nejaký dravec sleduje. Vonku je čierno-čierna tma, náš pes sa snaží ísť von, ale zakaždým keď to spraví, správa sa čudne a nechce opustiť kruh svetla zadných lámp. Veľmi nás PROSÍ, aby mohla ísť von. Už som to predtým videl, stalo sa to môjmu predošlému psovi, keď sa ho snažila svorka vlkov vyvábiť, aby naňho zaútočili. Tak zamykám psie dvierka a beriem si zbraň. Neviem dostatočne opísať, ako nepohodlne sa cítim. Chodím do tohto kraja už takmer tri desaťročia, spával som pod hviezdami, lovil v lesoch, chodil na kilometrové túry bez baterky, pretože cestičky poznám veľmi dobre. Túto noc mi však les pripadal ako cudzinec. Prvýkrát v živote sa necítim vítaný na svojom pozemku.

Pripadalo mi to hrozivé.

Tak som sa rozhodol, že pôjdem do postele a vyspím sa z toho, keďže je dosť neskoro. Moja žena pozerá film, okolo piatej si dala kolu a teda ako každý 30 ročný človek má problém zaspať.

Prichádza spánkova paralýza.

Ležím v posteli. Na boku, ruka pod uchom. Cítim, ako mi oťažieva telo, ale počujem cez svoju ruku biť srdce ako bubny. BUM BUM BUM
Zrazu si uvedomím, že sa nemôžem vôbec pohnúť. Moje srdce zrýchli.
BUM BUM BUM
Snažím sa pohnúť prstami, ale darí sa mi ich pohnúť len veľmi máličko a v tom momente viem na istotu, že mám spánkovu paralýzu. Takže viem, čo s ňou prichádza. Paralýza, votrelci, sny o prebudení. Doooo frasaaaa, stále na to myslím.

I see my dog walk into my room. At least I think its my dog. I can only see the shadow close to the ground, and I can’t turn my head. So I try to call her name kOOo….. I can’t make my mouth work. I try to call her on my bed, maybe the jostling will wake me up. So I lamely pat my bed with a limp hand. Also a no go. My heart still beating in my head louder and louder, but its comforting for some reason BUM BUM BUM

Vidím svojho psa, ako vchádza do mojej izby. Aspoň si myslím, že je to môj pes. Vidím ale len tieň blízko pri zemi, ale nemôžem otočiť hlavou. Tak sa pokúsim na ňu zavolať kOOo…… Nemôžem donútiť svoje ústa pracovať. Snažím sa ju zavolať do postele, možno ma otrasy zobudia. Tak chromo ťapkám dlaňou na posteľ. Taktiež to nefunguje. Moje srdce v hlave búši stále hlasnejšie a hlasnejšie, no z nejakého dôvodu je to ukľudňujúce BUM BUM BUM

Vidím, ako do izby vchádza moja žena. Sadá si na posteľ. Prosím ju, aby ma zobudila. Vychádza to zo mňa ale tak potichu, že sa sám horko-ťažko počujem. Pýtam si vodu… ale ani sa nepohne. Skúšam kričať PROSTE MA ZOBUĎ! Ale vychádza len mrmlanie. Keď sa na ňu pozriem, dojde mi to. Ja som ju vlastne necítil sadnúť si na posteľ. Pozriem sa na jej tvár a zisťujem, že je to len tieň a PRETO sa nepohla odkedy vošla do izby. BUM BUM BUM

Nie je to moja žena.

OK, je to divné, nikdy som ešte nepočul, aby votrelcom bol človek. Tak sa pozriem preč. Očami blúdim po izbe, zúfalo sa snažím pohnúť prstami na nohách a rukách, skúšam hocičo, len aby moje prekliate telo urobilo aspoň jednu vec, ktorú mu prikážem. Proste TO SPRAV. BUMBUMBUMBUM
Srdce mi zneje ako kakofónia bubnov.

Pozriem sa hore a vidím čierno

V strede mojej izby je kruh absolútnej čiernoty. Bod v izbe, ktorý neobsahuje nič. Cítim, akoby ma to doň ťahalo, ten bod je zakaždým väčší a väčší. A potom zrazu, s búrkou v ušiach od môjho srdca, je koniec.

Dostávam kontrolu nad svojím telom. Pozerám sa dezorientovane okolo seba. Pozriem sa dole, žiaden pes. Odchádzam do obývačky. Moja žena je stále tam. Pýtam sa jej, či pes šiel do izby a ona hovorí „nie“. Z rozhovoru ďalej vyplýva, že som bol v izbe asi hodinu. Kontroluje hodiny, je 3:07 ráno. Môj pes spí na gauči.

Zlý pocit sa vytratil. Hovorím o tom so svojou ženou, no ona si myslí, že to bola len nočná more vytvorená mnou, že som sa sám vystrašil. Hovorím jej, že si myslím, že sme narazili na nejakého lesného ducha alebo že to bol len riadne divný sen. Doteraz netuším. Už sa mi pred tým stalo pár nevysvetliteľných udalostí, no toto bolo také…. blízke…. Nemám pre to žiaden iný opis.

Ďakujem za vypočutie. V tomto bode je to pre mňa upokojujúce.

 

Zdroj:  reddit